Nástup aditívnych výrobných metód viedol k otázke chladiča LED , ak sa odstránia výrobné obmedzenia, ako možno použiť simuláciu na identifikáciu optimálnej geometrie? Generatívne navrhovanie používa simulačné techniky na identifikáciu optimálnej geometrie bez obmedzenia parametrickými predpokladmi.
Najbežnejším prístupom je vykonať štandardnú simuláciu na danom modeli (hliníková tepelná trubica) a potom vykonať pridružené riešenie, ktoré predpovedá výslednú citlivosť tohto modelu na miestne zmeny, ktoré sa v ňom vykonali. Vykonajú sa tieto malé doplnkové odporúčané zmeny a proces sa opakuje dovtedy, kým model nekonverguje do optimálneho stavu. Typické výsledné geometrie sú často vo svojej podstate veľmi „cool“ a zďaleka nie sú parametrizovateľné. Ako príklad na demonštráciu tohto procesu je na obrázku 1 znázornený štvrtinový model chladiča s kruhovou základňou.
Chladič možno rozdeliť do 3D kolekcie mozaikových telies tak, že pre akékoľvek umiestnenie najväčšieho telesa s tepelným úzkym hrdlom možno na ktorúkoľvek z jeho vzdušných plôch pridať kvádrové teleso rovnakej veľkosti. Podobne môže byť odstránené akékoľvek teleso, aby sa mohli objaviť otvory. Pre tento príklad sa uvažuje polovičný model vertikálne orientovaného chladiča chladeného prirodzenou konvekciou.
